Derek Rebro
Z tvorby
Derek REBRO je literárny kritik a redaktor. Vyštudoval slovenský jazyk, literatúru a estetiku na Filozofickej fakulte UK, kde získal aj doktorát z literárnej vedy a niekoľko rokov viedol rôzne semináre. Študoval i záhradnú architektúru v Piešťanoch, filmovú vedu na VŠMU a nočný život nielen v Londýne. Bol porotcom niekoľkých súťaží - naposledy Anasoft litera. Pravidelne prispieva do rôznych periodík a médií, spolupracuje s rozhlasom a jeho texty boli publikované vo viacerých krajinách vrátane USA, Poľska, Slovinska, Rumunska, Srbska či Česka. Momentálne sa venuje najmä rodovo orientovanému časopisu Glosolália. Debutoval v r. 2010 básnickou zbierkou Okamih pred dopadom. Nasledovala literárnovedná monografia Ženy píšu Poéziu, muži tiež (2011), ktorá sa zameriava na skúmanie inovatívnych kompetencií poetického jazyka poetiek L. Vadkerti-Gavorníkovej, T. Lehenovej, S. Repar, N. Ružičkovej, K. Kucbelovej a M. Ferenčuhovej, v r. 2013 mu vyšla monografia Jej mesto v jeho svete? Ponúka rodový pohľad na previazanosť urbánneho a rustikálneho v poézii Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefa Mihalkoviča. V r. 2014 mu vyšla zbierka poézie Ako tieň na pľúcach. A v r. 2018 zatial tretia Nie som svoj typ.
(www.litcentrum.sk)
stávať sa neviditeľným
v zástupe zrkadiel
každé bolo použité
na dne jazera
sa odrážať
no nikdy neodraziť
na hladine
preraziť ju rukou
glazúru
pohladiť nechtom.
Okamih pred dopadom
stopy
zanechané hmatom
pri páde
nájsť tak poslednú stenu
a zastaviť
spúšťa sa očko istoty
chumáč vlasov
v hrdle
sieť to nezachytí.
Okamih pred dopadom
fotka jazví
displej
papagáj
zahryzol
splynul
so
zrnom vyklíčil
zatriasli
linoleum
vkročí
pouličné
pristihol
odstúpila
výstrel
pochovaj
dve
za päť
daruj
Nie som svoj typ

prehmataj
tkanivo
priblíž
dych
v jadre zánik
zámena
netráp
ide
to
(s)kreslime
na klavír
vysoko
stúpaj
hoci
protézami
na
jar výdych
odhalí
napadne
(vy)nájdu
tkanivá
pospájajú
zahrkaj
potras
zaveseným
zodrali kolená
pod
zárubňou
nastálo
Nie som svoj typ
ak si ľahnem do vane
tak len s tebou
ak si natriem ústa medom
tak len v túžbe po žihadle
za sklom motýľ
pod sklíčkom bunka
horizont mení farbu
borovice plameň
neskáč
vysielaj
Ako tien na pľucách
vojdi do mňa
s ľahkosťou
v tejto posteli
na tomto poschodí
kam oheň dočiahne
tam nájdeš
v pískaní telocvikára
v premete atléta
som svoj v tebe
si svoj vo mne
Ako tien na pľucách
priesvitné dno
ťažký poklop
navždy oddelený
na dosah.
Okamih pred dopadom

Obálka: Erik Jakub Groch
odkedy si pamätám
stojíš vo dverách
mýlim si tvár s chrbtom
nežné s nožom
dlhé čakanie
príchod s odchodom
z črepín skladám odraz
zmnožený sa v ňom stále nevidím
teba v ňom tuším
namiesto zrkadla visím ja.
Okamih pred dopadom
keď sa odvrátiš
ustúpim
plutva v strede vodopádu
strop príliš vysoko
podlaha príliš klzká
naukladám pocity
jeden si vyber
na zvyšné nesiahaj.
Okamih pred dopadom
ilúzia spojených koľajníc
hmyzí šum
prstoklad do prázdna
medzi okom a ihlou
zrkadlo
čím pomalšie kvapká
tým ostrejšie bodá
od okna k výhľadu
prebehne dávna zver
za každým stromom
podrezaná srna.
Okamih pred dopadom
žihadlo vrástlo do kože
ostala bodka
nie koniec
kružidlo už preťalo niť
obkreslí no neopíše
ľavá strana tváre pulzuje
zakaždým ťa spoznám
zdanlivo nápadne
preniká svetlo do tieňa.
Okamih pred dopadom
slede na dne stužky
pripnutá
bež
po
výklad
(s)chovaj
zasej
vyhneš
sa
zahynie
tma
nastane
načo
ju vyzerať
Nie som svoj typ

Obálka: Erik Jakub Groch a Jakub Milčák
premenený na telo
zostupuje na lopatky mlyna
tam niekde majú lebky svoje oči
vzdáva sa umiestnenia na úkor priestoru
v symbióze so smrťou
zdokonaľuje techniku oddeľovania sa
čiary života
zmnožené a prestrelené
zárodky vlasov na povrchu hlavy
precízne šklbe pinzetou
rukou po plameni
ako keď sa osa prilepí o med
útočisko v spojnici
kolmých stien
larva
jedno krídlo na každú stranu
v otvore po žihadle
alabastrová tvár
nazerá za záves
rastom sa znova oddeľuje
priestor vypĺňajú iní
obkresľuje telo
ako po vražde
priesvitnou rukou preráža do stien
vo vnútri snehových vločiek striehne tma
červená sa zmenila na krv.
Okamih pred dopadom
úsmev
jazva
do melóna
trblieceš sa v majonézach
líce
dopadlo
nenájdeš
na hrudi omelety
nech
je ako bolo
ak
nie dopraj
Nie som svoj typ
nadrobno nakrájaná
koža preložená mäsom
vnoríš ruku
vytiahneš druhú
nájdi svetlo v kameni
nahmataj tvár
stiahni sa do bezpečia
v prestrojení za telo
izolácia
debna s rybami
Ako tien na pľucách
Rezenze Adama Borziče na sbírku Ako tien na pľucách
