Derek Rebro
Z tvorby

Derek REBRO je literárny kritik a redaktor. Vyštudoval slovenský jazyk, literatúru a estetiku na Filozofickej fakulte UK, kde získal aj doktorát z literárnej vedy a niekoľko rokov viedol rôzne semináre. Študoval i záhradnú architektúru v Piešťanoch, filmovú vedu na VŠMU a nočný život nielen v Londýne. Bol porotcom niekoľkých súťaží - naposledy Anasoft litera. Pravidelne prispieva do rôznych periodík a médií, spolupracuje s rozhlasom a jeho texty boli publikované vo viacerých krajinách vrátane USA, Poľska, Slovinska, Rumunska, Srbska či Česka. Momentálne sa venuje najmä rodovo orientovanému časopisu Glosolália. Debutoval v r. 2010 básnickou zbierkou Okamih pred dopadom. Nasledovala literárnovedná monografia Ženy píšu Poéziu, muži tiež (2011), ktorá sa zameriava na skúmanie inovatívnych kompetencií poetického jazyka poetiek L. Vadkerti-Gavorníkovej, T. Lehenovej, S. Repar, N. Ružičkovej, K. Kucbelovej a M. Ferenčuhovej, v r. 2013 mu vyšla monografia Jej mesto v jeho svete? Ponúka rodový pohľad na previazanosť urbánneho a rustikálneho v poézii Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefa Mihalkoviča. V r. 2014 mu vyšla zbierka poézie Ako tieň na pľúcach. A v r. 2018 zatial tretia Nie som svoj typ.

(www.litcentrum.sk)

stávať sa neviditeľným
v zástupe zrkadiel 

každé bolo použité 

na dne jazera
 sa odrážať
no nikdy neodraziť 

na hladine 

preraziť ju rukou glazúru
pohladiť nechtom.

Okamih pred dopadom

stopy
zanechané hmatom
pri páde 

nájsť tak poslednú stenu
 a zastaviť 

spúšťa sa očko istoty 

chumáč vlasov
v hrdle 

sieť to nezachytí.

Okamih pred dopadom

fotka jazví

displej
papagáj zahryzol

splynul

so zrnom vyklíčil
zatriasli

linoleum

vkročí

pouličné pristihol
odstúpila

výstrel pochovaj
dve za päť

daruj

Nie som svoj typ

prehmataj tkanivo
priblíž dych

v jadre zánik

zámena
netráp

ide to
(s)kreslime

na klavír

vysoko stúpaj
hoci protézami

na jar výdych
odhalí

napadne (vy)nájdu
tkanivá pospájajú

zahrkaj

potras
zaveseným

zodrali kolená

pod zárubňou
nastálo 

Nie som svoj typ

ak si ľahnem do vane
tak len s tebou
ak si natriem ústa medom

tak len v túžbe po žihadle

za sklom motýľ
pod sklíčkom bunka

horizont mení farbu
borovice plameň

neskáč

vysielaj

Ako tien na pľucách

vojdi do mňa
s ľahkosťou

v tejto posteli
na tomto poschodí

kam oheň dočiahne
tam nájdeš

v pískaní telocvikára
v premete atléta

som svoj v tebe
si svoj vo mne

Ako tien na pľucách

priesvitné dno
ťažký poklop 

navždy oddelený
na dosah. 

Okamih pred dopadom

Obálka: Erik Jakub Groch

odkedy si pamätám
stojíš vo dverách
mýlim si tvár s chrbtom
nežné s nožom

dlhé čakanie
príchod s odchodom

z črepín skladám odraz
zmnožený sa v ňom stále nevidím
teba v ňom tuším

namiesto zrkadla visím ja.  

Okamih pred dopadom

keď sa odvrátiš
ustúpim 

plutva v strede vodopádu 

strop príliš vysoko
podlaha príliš klzká

 
naukladám pocity
 jeden si vyber
na zvyšné nesiahaj. 

Okamih pred dopadom

ilúzia spojených koľajníc
hmyzí šum 

prstoklad do prázdna 

medzi okom a ihlou
zrkadlo 

čím pomalšie kvapká
tým ostrejšie bodá 

od okna k výhľadu 

prebehne dávna zver 

za každým stromom
podrezaná srna.  

Okamih pred dopadom

žihadlo vrástlo do kože
ostala bodka 

nie koniec 

kružidlo už preťalo niť
 obkreslí no neopíše 

ľavá strana tváre pulzuje 

zakaždým ťa spoznám 

zdanlivo nápadne
preniká svetlo do tieňa. 

Okamih pred dopadom

slede na dne stužky

pripnutá bež
po výklad

(s)chovaj
zasej

vyhneš sa
zahynie

tma nastane
načo ju vyzerať

Nie som svoj typ

Obálka: Erik Jakub Groch a Jakub Milčák

premenený na telo
zostupuje na lopatky mlyna 

 tam niekde majú lebky svoje oči 

vzdáva sa umiestnenia na úkor priestoru
v symbióze so smrťou
zdokonaľuje techniku oddeľovania sa 

čiary života
zmnožené a prestrelené 

zárodky vlasov na povrchu hlavy
precízne šklbe pinzetou 

rukou po plameni
ako keď sa osa prilepí o med 

útočisko v spojnici
kolmých stien
larva 

jedno krídlo na každú stranu
v otvore po žihadle
alabastrová tvár 

nazerá za záves 

rastom sa znova oddeľuje
priestor vypĺňajú iní

obkresľuje telo 

ako po vražde 

priesvitnou rukou preráža do stien 

vo vnútri snehových vločiek striehne tma
červená sa zmenila na krv.  

Okamih pred dopadom

úsmev
jazva do melóna

trblieceš sa v majonézach

líce dopadlo
nenájdeš

na hrudi omelety

nech je ako bolo
ak nie dopraj 

Nie som svoj typ

nadrobno nakrájaná

koža preložená mäsom
vnoríš ruku
vytiahneš druhú

nájdi svetlo v kameni
nahmataj tvár
stiahni sa do bezpečia

v prestrojení za telo
izolácia

debna s rybami

Ako tien na pľucách